Volby Home English

Musíme sa zbaviť pätolizačov

24. 6. 2004 - LiRA, DF


Domino Fórum (něco jako Respekt) 23/06/2004

Poslankyňa ANO (Aliance nového občana – liberálové) Eva Černá: Keď bola ešte v Markíze, z politiky mala až panický strach. Po dvoch rokoch v parlamente tvrdí, že politika je špinavá a falošná, takže keby dostala zaujímavú ponuku, pokojne z nej odíde hoci aj hneď. Ako novinárke jej prekážalo, keď boli politici nedotknuteľní, Pavla Ruska by však zrejme imunity nezbavila. Neúspech v eurovoľbách si vraj ANO zaslúžila, no verí, že kľúčoví ľudia v strane sa napokon spamätajú. Keď sa stal lídrom kandidátky Jozef Heriban, celú noc premýšľala, ako ďalej. Dnes ho už ostro kritizuje, pričom očakáva, že ANO sa konečne odhodlá k sebareflexii. Do televízie sa už vrátiť nemieni, no keď odíde z politiky, chce napísať ďalšiu knihu a nakrútiť celovečerný film. Ako dieťa sa totiž chcela stať herečkou.

Eva Černá sa narodila 11. októbra 1963 v Trenčíne. Absolvovala stredné odborné učilište odevné aj strednú ekonomickú školu. Momentálne študuje sociálnu prácu na univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V rokoch 1983 - 1990 pôsobila v Slovenskej televízii, v Slovenskej poisťovni, v Štátnej banke československej a v Akadémii vzdelávania. Šesť rokov bola krupierkou v bratislavskom hoteli Danube, v rokoch 1996 - 200

* V politike ste takmer tri roky. Čo to pre vás znamená?
Ako novinárku ma stresovalo, keď som sa priblížila k parlamentu. Keď ma tam raz chcela poslať vedúca vydania v Markíze, zmocnila sa ma hystéria. Normálne som sa rozplakala, bolo to ako nočná mora. Nakoniec som do toho parlamentu nešla, pohrozila som okamžitou výpoveďou. O slovenskej politike som nemala nijaké ilúzie, bridila sa mi.

* Prečo ste potom do toho šli?
Pavol Rusko ma presvedčil argumentom, že ako televízna redaktorka všetko kritizujem, no keď mám reálnu šancu niečo zmeniť, dostanem strach. Toto bol kľúčový moment, nie som zbabelec.

* Vraj vám dal Pavol Rusko na výber - buď s ním pôjdete do politiky, alebo skončíte v Markíze. Je to pravda?
Je síce pravda, že sa mi do politiky veľmi nechcelo, ale toto popieram. Myslím, že jeho ponuka bola úprimná. Najprv ma pobavila, dokonca mám pocit, že ste si z toho robili srandu aj v Domine. (Smiech.) No keď prišiel Rusko aj o týždeň, pochopila som, že to nie je vtip.

* Čo vám povedal?
Je to lev a bojovník, takže ma dosť intenzívne presviedčal, aké je dôležité, aby boli v politike aj takí ľudia, ako som ja. V televízii ani v jeho okolí sa totiž nevyskytovala iná žena, ktorá by sa javila ako progresívny typ, čo dokáže uchopiť sociálne problémy.

* To ste sa rozhodli v priebehu týždňa?
Nie, v priebehu troch mesiacov. Najprv som sa to konzultovala s otcom, s mužom, ale aj so svojimi priateľmi. Všetci mi hovorili, aby som to skúsila.

* Naplnili sa predstavy, s ktorými ste išli do politiky?
Stále som ombudsmankou ANO, k dnešnému dňu evidujeme okolo 3-tisíc podnetov. Ďalších asi 2-tisíc prípadov riešime prostredníctvom poslaneckej kancelárie. Celkovo máme takmer 80-percentnú úspešnosť, takže v tomto smere som spokojná.

* Takže neľutujete.
Otec mi raz povedal, že moja druhá kniha sa bude volať - Ako som nebola v politike. Keď chcem v politike prežiť, musím si dať občas klapky na oči aj na uši a robiť to, čo považujem za dôležité - sociálne veci a ľudské práva.

* Nie je to alibistické? Robiť si akože svoje a nevšímať si väčšie či menšie podrazy v politike?
Aj mňa trápi, keď sa začnú páni tam hore hádať. Napriek tomu si myslím, že politická scéna sa predsa len mení k lepšiemu.

* V čom?
V parlamente je 100 nových poslancov, mnohí z nich sú veľmi progresívni.

* Z druhého brehu to vyzerá skôr naopak - poslanci sú len priemerní, schôdze viditeľne kratšie, a aj o vážnych veciach sa diskutuje len minimálne.
No veď chvalabohu, že o niektorých veciach zbytočne "nevykecávajú", hlavná práca je predsa vo výboroch. Parlament je jednoducho pružnejší a myslím, že aj kultivovanejší. V porovnaní s minulosťou je v ňom menej agresivity.

* Keď vznikala ANO, Pavol Rusko zvykol hovoriť, že prichádzajú noví ľudia, nové témy a podobne. Po troch rokoch však začínate pripomínať osud SOP. Čím to je?
Od samého začiatku nám ktosi pripisuje osud SOP. Neviem, odkiaľ to prišlo - zrejme si to niekto vymyslel, a následne pustil do obehu. ANO je výrazne odlišná, liberálna strana, ktorá priniesla niekoľko nových tém.

* Napríklad?
Predovšetkým reformu zdravotníctva, ale aj poukážkový systém v školstve, respektíve interrupcie.

* Práve interrupcie však potvrdili, že Rusko je liberál len vtedy, keď mu to vyhovuje - napríklad, keď mu hrozí bezprostredné trestné stíhanie. Nemáte pocit, že túto tému zneužil?
Neviem, o čom je Ruskova kauza, ale tému interrupcie som iniciovala ja. Myslela som to úprimne, stálo ma to dosť energie. To, že prezident ten zákon napokon nepodpísal, som už nemohla ovplyvniť. No a keďže momentálne nemáme dosť hlasov, je zbytočné, aby sme ho opätovne predkladali.

* Nehovorím o vašej motivácii, ale o pohnútkach predsedu ANO. V čase, keď kulminovala kauza interrupcie, ste totiž Ruska v klube prehlasovali vo veci zbavovania imunity Viliama Soboňu. Naozaj si myslíte, že šéf ANO si interrupciami neriešil predovšetkým vlastný problém s imunitou?
Nedokážem to takto vyhodnotiť, asi som od toho priďaleko. Ale pokiaľ nemám dosť hodnoverných podkladov, vždy je pre mňa ťažké rozhodovať o tom, či je niekto vinný, alebo nevinný.

* Poslanci nemajú posudzovať stav dôkazov, na to sú tu iné orgány.
Iste, ale pre každého poslanca je hlasovanie o osude iných psychologicky veľmi nepríjemné.

* Takže ak by vtedy prišiel návrh na zbavenie imunity Pavla Ruska, zrejme by ste ho nepodporili.
(Ticho.) To je ťažká otázka. Nie som však presvedčená, že predseda ANO je kriminálnik. Ako novinárka som videla, ako sa dá zneužívať politická moc, videla som aj niekoľko nechutných podvrhov.

* Nedôverujete slovenskej polícii, prokuratúre, súdom?
Predovšetkým sa nechcem baviť na túto tému. Neviem, čo urobil, alebo neurobil Pavol Rusko. Ale rešpektujem prezumpciu neviny - ako bývalá novinárka dvojnásobne.

* Ako novinárka ste určite postrehli aj to, ako zaobchádzajú príslušné orgány s bežnými ľuďmi, keď spáchajú trestný čin. A zrejme vám prekážalo, že k politikom pristupujú benevolentnejšie.
Samozrejme.

* Dnes, keď sa snažia nerozlišovať, im však nechcete umožniť, aby prešetrili podozrenia z trestnej činnosti politika Ruska. Nie je to problém?
Opakujem, že platí prezumpcia neviny. A ja som normálna žena, ktorá sa musí vážne zamýšľať nad tým, keď má stlačiť ten gombík. Ale v princípe nemám problém, aby sa imunita úplne zrušila.

* Zo spôsobu, akým sa tvorila kandidátka do eurovolieb, sa zároveň javí, že ANO je predovšetkým stranou karieristov. Čo na to hovoríte?
S tým nesúhlasím, hoci v každej strane sa nájdu aj takíto ľudia. V každom prípade, u nás sú podľa mňa v menšine. Napríklad Beáta Brestenská je určite kvalifikovaná odborníčka v oblasti školstva. Škoda, že médiá si ju až tak nevšímajú, hoci v pléne je mimoriadne aktívna.

* Keď ANO po voľbách uvažovala, že Brestenská by sa mohla stať štátnou tajomníčkou ministerstva školstva, Jozef Heriban vraj na predsedníctve "argumentoval", že nie je dosť pekná. Je to pravda?
Nepamätám si presnú formuláciu, ale čosi nelichotivé v tomto duchu naozaj zaznelo.

* Je Heriban hlavným dôvodom, prečo ste neuspeli v eurovoľbách?
Predovšetkým sa ukázalo, že ANO si zvolila zlú stratégiu kandidátky. Keď vypukol mediálny spor Banáš - Heriban, povedala som, že už nemusíme ísť do nijakej kampane. Túto prehru sme si zaslúžili.

* Je pravda, že keď predsedníctvo hlasovalo o lídrovi kandidátky, pôvodne ste vyhrali vy, a nie Heriban?
Toto je téma, ku ktorej sa už nechcem vracať, pretože tým nič nevyriešim.

* Áno, alebo nie?
Dnes je to už jedno, ale mala som ambíciu byť jednotkou ANO v eurovoľbách. V strane sme si nerobili len prieskum popularity, absolvovala som aj vedomostné a jazykové testy - v oboch prípadoch som vyhrala. Pavol Rusko vtedy na rokovaní republikovej rady ANO prvýkrát konštatoval, že by som sa mala stať lídrom kandidátky.

* Ak ste navyše vyhrali aj spomínané hlasovanie predsedníctva, prečo sa stal napokon lídrom Heriban?
Už sa k tomu nechcem vracať, ale na kongrese ANO, ktorý sa uskutočnil ešte pred eurovoľbami, som povedala, že by som bola rada, keby sa táto strana - do roka a do dňa - zbavila pätolizačov.

* Koho máte na mysli?
To budem riešiť v rámci strany. A veľmi tvrdo.

* Predpokladám, že tým myslíte aj Jozefa Heribana.
Predpokladáte správne.

* Kto je ešte v ANO pätolizač?
Do každej strany sa cestou pripletie bárskto. Budem šťastná, keď sa nám takýchto "bárskto" podarí zbaviť.

* Čo to znamená? Vylúčite ich z poslaneckého klubu, zo strany?
Zatiaľ to nechcem rozoberať, ešte sa tým nezaoberali orgány ANO. Verím, že takíto ľudia odídu aj sami, keď si uvedomia, že strana o nich nemá záujem.

* Mimochodom, Heriban vraj Ruska niekoľkokrát za deň bombardoval, že ak nebude jednotkou v eurovoľbách, odíde zo strany aj z klubu. Je to tak?
Dlho som netušila, že Jozef Heriban má až také ambície. Keď to však vyzeralo tak, že vzhľadom na výsledky testov aj spomínaný prieskum popularity sa stanem lídrom kandidátky ja, odrazu mu prišlo neférové, že nedostal priestor byť jednotkou. Vraj môže ešte popracovať na svojom PR a podobne. Dnes vidíme, ako to dopadlo.

* Vraj ste sa Ruska v tejto súvislosti spýtali, či by ho nemrzel váš odchod. No Rusko vám mal odpovedať, že vy ste už dostali od života toľko faciek, že znesiete aj ďalšiu. Je to pravda?
Takto by si nikdy nedovolil reagovať, no nepopieram, že som sa ho niekoľkokrát pýtala, prečo sa napokon priklonil k Heribanovi. Myslím, že Ruska dnes mrzí, že uveril tomu, čo mu tento pán hovoril o svojich kvalitách. Z toho, ako sa prezentoval líder Heriban v médiách, sme všetci v aliancii rozčarovaní. Pred novinármi sa neuteká.

* Možno sa tomu dalo predísť, keby sa Rusko od začiatku neobklopoval skôr servilnými ľuďmi. Nie je problém, ak neznesie predseda strany oponentov?
V každej strane sa vyskytnú aj pritakávači. Už mi však idú na nervy reči, že všetci sme blbí, a preto len pritakávame. V aliancii je množstvo schopných ľudí, ktorí vedia povedať svoj názor.

* Zvonku to tak nevyzerá - poslanci, ktorí odišli z ANO, hovoria, že Rusko používa direktívne metódy a podobne.
Škoda, že najmä Branislav Opaterný nekritizoval viac vnútri strany. Je síce pravda, že si občas brblal popod nos, no otvorene vystúpil až v médiách. Osobne ma to mrzelo, pretože keby sme komunikovali nahlas, možno by sme predišli viacerým problémom. Rovnako ma mrzí odchod Roberta Nemcsicsa, neviem, o čo išlo.

* Rusko chcel vraj ovplyvňovať jeho rozhodnutia v rezorte hospodárstva.
To neviem, tieto veci idú mimo mňa. Svojím spôsobom fungujem v ANO ako samostatná jednotka, robím si výsostne svoj džob. Je však zvláštne, že najprv sa s Ruskom rozhádali, no dnes spolu komunikujú, akoby sa nič nestalo. Myslím, že toto je typicky chlapský prístup.

* Nenapadlo vás, že Rusko ho môže niečím držať pod krkom? Napríklad nejakým kontroverzným rozhodnutím, ktoré urobil Nemcsics ako minister?
Netuším. Metódy, o ktorých hovoria tí, čo zo strany odišli, som však na sebe nikdy nespozorovala. A to som mala s Ruskom aj vážne rozhovory, v strane patrím skôr k tým papuľnatým.

* O čom boli tie rozhovory?
Napríklad o interrupciách, pretože si myslím, že niektoré veci muži nemôžu posúdiť, pretože neboli nikdy tehotní.

* Mali ste s Ruskom aj vyslovený konflikt?
Niekoľkokrát sme sa vážne pochytili, ale v podstate išlo o konštruktívne spory. Nejaký čas som sa s ním dokonca nerozprávala.

* Prečo?
Vývoj okolo našej eurokandidátky ma naozaj zabolel. Spravidla však nie som hysterka, nechcela som kopať nožičkami. Povedala som si, že voľby ukážu, kto mal pravdu.

* Cítite zadosťučinenie?
Samozrejme. Keď mi Rusko zavolal, ako sme dopadli, v podstate mi aj padol kameň zo srdca. Aspoň je šanca vysporiadať sa s ľuďmi, ktorí nám škodia. Len sa mi zdá, že je to dosť smutné zadosťučinenie.

* Aká je po voľbách v strane atmosféra?
Komunikujem so všetkými kolegami z klubu, až na Heribana.

* Prečo?
Necítim potrebu, Heriban by sa mal predovšetkým ospravedlniť. Dostal nás do omylu, že bude najlepší.

* Odišla vám tretina klubu, prehrali ste eurovoľby, postupne vám klesajú preferencie. Je ešte v ANO vnútorná sila zvrátiť súčasný stav?
Stále sme tím, ktorý chce bojovať. Hovorila som s Lintnerom, s Drgoncom, s Malchárkom aj s ďalšími poslancami, a musím povedať, že prehra v eurovoľbách nás mimoriadne stmelila. Očakávam však istú sebareflexiu.

* Len zo strany Jozefa Heribana?
Nielen. Pod neúspech ANO v eurovoľbách sa podpísali viacerí ľudia.

* Kto konkrétne?
Môžem si niektoré veci nechať aj pre seba?

* Ľudia z predsedníctva, z najužšieho vedenia strany?
Všetci tí, ktorí uverili samoľúbosti a falošným ambíciám človeka, o ktorom bolo od začiatku zrejmé, že bohapusto zavádza.

* ANO už zažila viacero otrasov, no nikdy to neviedlo k vážnejším konzekvenciám. Prečo by to malo tentoraz dopadnúť inak?
Čím viac to budeme odďaľovať, tým horšie. Táto prehra sa všetkých hlboko dotkla, takže neverím, že na to zabudneme. Je to zdvihnutý prst, akoby nás Boh varoval, že sa máme konečne spamätať.

* Boh varuje aj liberálov?
Ale áno. Som normálny kresťan, ktorý miluje Boha a Boh miluje mňa. Dokonca si myslím, že Boh je liberál, pretože miluje všetkých. (Smiech.)

* Uvažovali ste počas tých troch rokov, že odídete z ANO, z politiky?
Ja som chcela odísť už niekoľkokrát.

* Prečo?
Už krátko po voľbách ma nahnevalo, že parlament zrušil zákon o náhradnom výživnom. Aj vtedy, keď sa stal Heriban lídrom eurokandidátky, som celú noc premýšľala, ako ďalej. Tých zlomov bolo ešte niekoľko, povedzme interrupcie, no zatiaľ ostávam. Myslím, že na rozdiel od mužov mám väčší pocit zodpovednosti. Navyše stále verím, že ANO má budúcnosť.

* Čo by bol definitívny zlom?
Napríklad, keby chcela ANO s niekým fúzovať.

* V kuloároch sa už dlhší čas špekuluje, že do najbližších volieb sa zlúčite s SDKÚ.
Všeličo sa klebetí, toto by som však neprežila. A myslím, že ani 90 percent mojich kolegov.

* Aký je teda váš základný pocit zo slovenskej politiky?
Nesklamala ma, keď sa o nej hovorilo, že je špinavá a falošná. Zažila som to na vlastnej koži, no neľutujem.

* Prečo?
Je to dôležitá skúsenosť. Množstvo faciek, ktoré som v politike dostala, ma posilnili a posunuli dopredu. Len dúfam, že ich už nebudem musieť znášať veľa. Nechce sa mi.

* Vy a vaša strana ste chceli priniesť nové spôsoby. Výkonnú politiku ovplyvňujete už takmer dva roky - čo ste urobili pre to, aby nebola špinavá a falošná?
Nikdy som si nevšimla, že by ANO robila špinavosti voči iným kolegom.

* To myslíte vážne?
Úplne. A tiež som pochopila, že úprimnosť sa v politike veľmi nenosí. Napriek tomu ma to neodradilo, myslím, že svoj mandát som využila na 110 percent.

* Nedávno ste sa však stali dôverníčkou Ivana Lexu. Bývalý riaditeľ SIS to komentoval slovami, že si váži ľudí, ktorí to preňho urobili. Vážite si aj vy Ivana Lexu?
V prvom rade ho nepoznám. Oslovili ma ako ombudsmana, ktorý sa zaoberá problémami ľudí z celého Slovenska - bez ohľadu na to, o koho ide. Keď mi jeho právnici vysvetlili, čo to znamená, súhlasila som.

* Čo to teda znamená?
Ak som to správne pochopila, dôverník sa zúčastňuje pojednávaní v prípadoch, keď je zo súdnej siene vylúčená verejnosť. Je to nezávislý pozorovateľ, ktorý dohliada na to, či má obvinený dostatočný priestor na obhajobu a podobne.

* Ľubomír Lintner však pred voľbami ostro kritizoval Lexu, HZDS aj minulosť hnutia. Mečiarova strana ho dokonca zažalovala, nie je to problém?
K tejto veci som pristúpila naozaj profesionálne. Som ombudsmanom všetkých, ktorí o to požiadajú. Nie som advokát ani sudca, neobhajujem Lexu z pozície ANO.

* Ste však jediný človek z koalície, ktorý sa stal jeho dôverníkom. Dá sa to chápať aj inak ako politický signál?
Nie je to nijaký signál, ombudsman musí byť nad vecou. Nebola som tam ako politik, ale ako nezávislý človek.

* Ktorých politikov si teda vážite?
V prvom rade kolegov z klubu - Lintnera, Drgonca, Bíroša, Malchárka, Brestenskú. Ale vážim si aj viacerých politikov Smeru, kvalitní ľudia sú aj v SMK.

* Rozumiete si aj s niekým z KDH?
Ale áno, napríklad s poslankyňou Máriou Demeterovou. Myslím, že mnohé ideologické veci sme si vysvetlili. Dobre vychádzam aj s niektorými poslancami SDKÚ, no najradšej mám Ľubicu Navrátilovú zo Slobodného fóra.

* Do politiky ste vstupovali ako známa tvár z televíznej obrazovky. V zlomových chvíľach vás však predseda ANO spravidla odsunie na druhú koľaj - v eurovoľbách dal prednosť Heribanovi, a interrupcie ho už dnes vôbec nezaujímajú. Nemáte pocit, že Rusko len zneužil vašu popularitu?
Pokojne si povedzme, že čo sa týka spomínanej kandidátky, bola som odsunutá na vedľajšiu koľaj. Ale napokon som to rozchodila - mojou satisfakciou je celkové siedme miesto v preferenčných hlasoch, v eurovoľbách kandidovalo 188 ľudí. Nemyslím, že Rusko zneužil moju popularitu, len hľadal ľudí, ktorí mu prinesú hlasy. Je to úplne prirodzené.

* Čo chcete ešte v politike dosiahnuť?
Ešte mám v parlamente veľa práce. Napríklad chcem presadiť, aby sa zlepšili podmienky pre malých a stredných podnikateľov.

* S čím chcete ísť do najbližších volieb?
Nemienim sa v politike zdržiavať, vo voľbách v roku 2006 už nebudem kandidovať.

* Čo budete teda robiť po voľbách?
Viete, všetko je o výzvach. Výzvou bol napríklad Európsky parlament, smola. Našťastie som do toho šla s pokorou, takže výsledok ma až tak nezaskočil. Ale ak by mi dal ktosi zaujímavú ponuku, ako sa to stalo Imrichovi Bérešovi, pokojne odídem hoci aj dnes.

* Do Markízy sa už nevrátite?
Neviem si predstaviť, na akú pozíciu. Mám pocit, že keby som sa vrátila do spravodajstva, alebo do Lampárne, bol by to krok späť. Navyše sa hovorí, že dobrý televízny reportér má životnosť dva a pol roka. Ja som bola v Markíze takmer sedem rokov, čo ma dosť vyčerpalo.

* Takže čo ďalej?
Mojím snom je napísať ďalšiu knihu a potom sa chcem pustiť do celovečerného filmu. Ako dieťa som totiž chcela byť herečkou, láka ma dramatickosť a tajuplnosť života. Tuším sa stala zo mňa poetka. (Smiech.) Marek Vagovič